Dátum publikácie:9. 12. 2016
Reklama a propagácia sú jednými z dôležitých činností podnikateľských subjektov, bez ktorých nemožno obstáť v súčasnom trhovo orientovanom konkurenčnom prostredí. Reklamný trh sa stal jedným z najdynamickejších odvetví, v ktorom prebieha ostrý boj o zákazníka a presadenie sa na trhu.
Reklama a propagácia sú v širšom ponímaní chápané ako súčasť marketingu a ďalších podporných prostriedkov predaja.
Vynakladanie prostriedkov na reklamu a propagáciu má aj daňové dôsledky. Ak je naplnená definícia daňového výdavku, sú prostriedky vynakladané na reklamu a propagáciu uznané ako daňové výdavky. V prípade reklamných predmetov je ich daňová uznateľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotu jednotlivého predmetu.
Z hľadiska dane z príjmov sa posudzujú aj príjmy z reklám. Tieto príjmy sa spravidla spájajú so športovými organizáciami a sú u nich zdaniteľnými príjmami.
Výdavky na reklamu ako daňové výdavky
Na to, aby výdavky na reklamu mohli byť uznané ako daňové výdavky, musia v prvom rade spĺňať podmienky uvedené vo všeobecnej definícii daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona.
Pri prípadnej daňovej kontrole musí daňovník preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol a tiež súvislosť takéhoto výdavku (nákladu) s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Výdavok (náklad) musí byť správne zaúčtovaný v súlade s postupmi účtovania alebo zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Súčasne nemôže ísť o výdavok vzťahujúci sa k zakázanej reklame v zmysle zákona o reklame alebo ku klamlivej reklame v zmysle Obchodného zákonníka.
Zákon o dani z príjmov z hľadiska uznateľnosti daňového výdavku na reklamu v § 19 ods. 2 písm. k) vyžaduje, aby výdavok (náklad):
- bol vynaložený s cieľom prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov,
- súvisel s činnosťou daňovníka,
- bol vynaložený so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.
Výkonom samotnej reklamy nie je priamo dosahovaný príjem, ale očakáva sa, že náklady vynaložené na reklamnú činnosť sa vrátia v budúcich príjmoch dosahovaných z činnosti daňovníka.
Výška výdavkov (nákladov) na reklamu nie je, s výnimkou reklamných predmetov, zákonom o dani z príjmov limitovaná. Zákon o dani z príjmov nevymedzuje ani formy reklamy.
V praxi sa využívajú najmä tieto formy:
- grafická reklama prostredníctvom inzerátov v novinách a časopisoch, reklamných plagátov, transparentov, prospektov, katalógov,
- obrazová a zvuková reklama v elektronických médiách, najmä rozhlasové a televízne reklamné šoty,
- reklamné akcie, ako sú prednášky, predvádzanie výrobkov, reklamné filmy, reklamné, predajné a žrebovacie akcie, reklamné súťaže,
- vystavovanie výrobkov na veľtrhoch, výstavách,
- poskytovanie vzoriek, ochutnávky výrobkov,
- poskytnutie výhier do reklamných, predajných súťaží a do žrebovacích akcií,
- poskytovanie reklamných predmetov,
- nosiče reklamných nápisov.
Výdavky na reklamu vynaložené v súlade s § 2 písm. i) a s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov možno daňovo uplatniť v plnej výške aj v prípade, že daňovník vykáže daňovú stratu.
Pri uplatňovaní výdavkov na reklamu ako daňových výdavkov je potrebné súčasne rešpektovať všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane. V zmysle § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
V zmysle § 17 zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza:
- u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 ZDP, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
- u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
V zmysle § 37 ods. 15 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92), sa náklady na reklamu neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť.
V zmysle § 56 ods. 6 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 sa náklady na reklamu a propagáciu časovo nerozlišujú, ale účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak sú tieto služ-by vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.
Príklad č. 1
Spoločnosť zaoberajúca sa predajom výrobkov vydala katalóg produktov na sezónu 2016/2017. Na propagáciu výrobkov si dala vyrobiť reklamný spot a objednala reklamu v médiách, ktorá bude vysielaná v období od októbra 2016 do februára 2017. Ako bude o uvedených skutočnostiach účtovať?
O všetkých výdavkoch na katalóg, reklamný spot a vysielací čas bude spoločnosť v podvojnom účtovníctve účtovať ako o nákladoch na hospodársku činnosť na účte 518 – Ostatné služby. Faktúru za výrobu katalógu a výrobu reklamného spotu zaúčtuje do nákladov jednorazovo. Faktúru za vysielací čas musí časovo rozlíšiť prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období.
Príklad č. 2
Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou nábytku sa zúčastnila vo februári 2016 na veľtrhu nábytkárskych výrobkov, kde predvádzala svoje výrobky. V tej súvislosti má zaúčtované náklady:
- prenájom plochy – faktúra od organizátora z decembra 2015 na sumu 1 000 eur, uhradená do konca roku 2015,
- za služby poskytnuté organizátorom veľtrhu (energie, internet) – faktúra z marca 2016 na sumu 200 eur,
- za zhotovenie prospektov z januára 2016 na sumu 100 eur.
Všetky uvedené výdavky možno považovať za výdavky na reklamu, ktoré sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami. Výdavok za prenájom plochy uhradený vopred sa musí časovo rozlíšiť v súlade s účtovnými predpismi a zahrnie sa do daňových výdavkov v tom účtovnom období, ktorého sa týka. Predpokladáme, že zdaňovacím obdobím spoločnosti je kalendárny rok. Potom ide v danom prípade o daňový výdavok roku 2016. Výdavok na prenájom hmotného majetku je v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane po zaplatení. Pretože bol tento výdavok zaplatený do konca roka 2016 (v danom prípade už v roku 2015), je aj táto podmienka pre uznanie daňového výdavku splnená.
V rámci veľtrhu boli rozdávané reklamné predmety do 17 eur za kus (šiltovky, perá, kľúčenky) v hodnote 180 eur. Tento výdavok je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Pri osobných rokovaniach s obchodnými partnermi boli vynaložené výdavky na občerstvenie v úhrnnej výške 75 eur. Náklady na tento účel sú považované za výdavky na reprezentáciu, ktoré v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami.
S účasťou na veľtrhu sú spojené aj pracovné cesty zamestnancov, ktorí poskytovali informácie a predvádzali výrobky. Zamestnancom z vyúčtovania pracovných ciest vyplynuli náhrady vo výške 80 eur. Tieto výdavky sa posúdia ako daňové výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Účtovanie:
...
Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku: Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov
Poznámky pod čiarou:
Autor: Ing. Martina Oravcová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies