Dobré noviny
Chodievate na zberný dvor? V týchto všetkých prípadoch vám výborne poslúži
Júlia Böhmová
Júlia Böhmová

Chodievate na zberný dvor? V týchto všetkých prípadoch vám výborne poslúži

Každá obec, ktorá prevádzkuje zberný dvor, má na webe prehľadne spísané základné informácie o tom, čo všetko v tom vašom zbierajú, v akých dňoch a časových rozpisoch môžete odpad prinášať.
Každá obec, ktorá prevádzkuje zberný dvor, má na webe prehľadne spísané základné informácie o tom, čo všetko v tom vašom zbierajú, v akých dňoch a časových rozpisoch môžete odpad prinášať. — Foto: Zberný dvor Stará Ľubovňa, Pexels / Shvets Production

Máte doma zapratané skrine, povalu, pivnicu? Väčšinu vecí môžete bezplatne odniesť na zberný dvor. Nielenže sa ich zbavíte a dáte im šancu ekologicky sa „prevteliť“ do nového výrobku. Za niektoré môžete dostať dokonca aj odmenu.

Namáhate si mozgové závity a dumáte nad tým, kam patrí vec, ktorú sa práve chystáte vyhodiť? Ak si neviete rady, do akého kontajnera ju zaradiť, pravdepodobne by mala poputovať na zberný dvor. Patrí tam totiž všetko to, čo by sme nemali vyhadzovať do bežného triedeného zberu, ani do zmesového odpadu. Podľa Mareka Brinzíka z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK, ktorá sa venuje triedeniu odpadov, mnoho ľudí netuší, že odovzdať odpad na zberný dvor je skutočne bezplatné. Jednoducho naložíte do auta všetko, čo vám doma zavadzia, vyložíte to na zbernom dvore a môžete sa tešiť z debordelizovaného priestoru.

Iste, odpad je potrebné na zberný dvor priniesť osobne. Nie je to také pohodlné ako ho len vyhodiť do koša pred domom. Možno práve preto veľa ľudí nevyužíva zberný dvor.“ Zberné dvory však plnia podľa neho v spoločnosti obrovskú úlohu. „Ak odpad odnesieme na správne miesto, znamená to, že neskončí na neregulovanom území v prírode alebo na skládke. Ak ho však vyhodíme tam, kam nepatrí, môže mať ďalekosiahle dôsledky na životné prostredie.“ Zberný dvor je podľa Mareka Brinzíka témou, o ktorej sa nehovorí tak často, ako by to bolo potrebné.

V Prešove sú ľudia na zberné dvory zvyknutí. „Keď boli cez koronu zavreté, denne prijímali desiatky telefonátov s rovnakou otázkou: Kedy budú opäť fungovať?,
V Prešove sú ľudia na zberné dvory zvyknutí. „Keď boli cez koronu zavreté, denne prijímali desiatky telefonátov s rovnakou otázkou: Kedy budú opäť fungovať?," spomína Ingrid Mihaľová z Prešova. Foto: Zberný dvor Prešov

Pozitívne príklady

Výnimky však potvrdzujú pravidlo. „U nás v Prešove si ľudia už dávno zvykli na to, že nosia odpad na zberný dvor. Fungujeme dlhodobo a oba zberné dvory v meste využívajú vo veľkom. Keď boli cez koronu zavreté, denne sme prijímali desiatky telefonátov s rovnakou otázkou: Kedy budú opäť fungovať? Keď sme otvorili, na ceste sa tvorili kolóny. Toľko ľudí sa k nám ponáhľalo odpad odovzdať,“ hovorí pre Dobré noviny Ingrid Mihaľová, ktorá v Technických službách mesta Prešov pracuje už sedemnásty rok.

Ako to funguje?

Nie každá obec má zriadený zberný dvor, postupne ich však vzniká čoraz viac. Mnohé sú podľa Mareka Brinzíka z NATUR-PACK veľmi prehľadné a dá sa v nich ľahko zorientovať. „Tam, kde nie je zberný dvor, sú samosprávy povinné minimálne 2 krát do roka zabezpečiť zber a prepravu objemných odpadov, drobných stavebných odpadov, aj komunálneho odpadu s obsahom nebezpečných látok. Ide o dobre známe veľkokapacitné kontajnery, ktoré vlastne nahrádzajú zberný dvor.“ Zberné dvory sú podľa odborníka na triedenie odpadov prioritne určené pre obyvateľov danej obce. Preto, ak sa rozhodnete odniesť odpad mimo svojho trvalého bydliska, prípadne mimo obce, v ktorej vlastníte nehnuteľnosť, radšej si dopredu overte, za akých podmienok ho môžete  odovzdať.

Lámete si hlavu nad tým, kam vyhodiť konkrétnu vec? Ak si neviete rady, pravdepodobne bude patriť na zberný dvor.
Lámete si hlavu nad tým, kam vyhodiť konkrétnu vec? Ak si neviete rady, pravdepodobne bude patriť na zberný dvor. Foto: Pexels / Shvets Production

Čo všetko môžete odniesť na zberný dvor?

Takmer všetko, čo nepatrí do zmesového a triedeného odpadu. Na stránke zberného dvora vždy nájdete prehľadný rozpis odpadov, ktoré na ňom môžete bezplatne odovzdať. Tiež tých, ktoré konkrétny dvor nezbiera. „U nás zbierame skoro všetko. Dokonca aj knihy, šatstvo vrátane použitého textilu. Šatstvo ďalej pretrieďujeme a ponúkame sociálne slabším skupinám,“ vysvetľuje Ingrid Mihaľová z Prešova. Vďaka nadšenému vedeniu majú Technické služby mesta Prešov aj vlastný web a profil na Facebooku.

Čo však robiť v prípade, že veci, ktorých sa chceme ekologicky zbaviť, nepatria ani na zberný dvor? Podľa Mareka Brinzíka ich vás „zbavia“ tam, kde ste ich kúpili. „Keď máte niečo, čo nepatrí do triedeného zberu ani na zberný dvor, riešením bude takzvaný spätný zber. Teda predajne, kde ste danú vec pôvodne kúpili,“ radí expert na triedenie odpadu. Použité tonery či tlakové nádoby tak môžete pohodlne vrátiť do elektropredajne, ortuťové teplomery či tlakomery zase do lekárne.

Toto všetko môžete bezplatne priniesť na zberný dvor

  • papier a lepenka
  • plasty
  • elektroodpad, batérie, akumulátory
  • svetelné zdroje (žiarovky, žiarivky...)
  • kovový šrot, ktorý nepatrí do kontajnerov na kovové obaly
  • veľký odpad (napríklad nábytok), ktorý sa nezmestí alebo z iných dôvodov nepatrí do bežných nádob na triedený a zmesový odpad
  • biologicky rozložiteľný odpad
  • kuchynské oleje
  • textílie
  • sklo a sklenené tabule, ktoré sa nezmestia do bežných nádob
  • nespotrebované chemikálie, oleje, motorové oleje
  • odpady z domácej chémie, farby, rozpúšťadlá, pracie prášky, lepidlá a podobne; odovzdávajte ich však v pôvodných obaloch, aby boli identifikovateľné
  • drobný stavebný odpad (môže zberný dvor spoplatniť)

Krásny príklad v Lokci

Príkladov, kedy vzťah obyvateľov obce a zberného dvora funguje ako švajčiarske hodinky, máme na Slovensku niekoľko. V dedinke Lokca v okrese Námestovo sa starosta rozhodol, že spraví všetko preto, aby medzi Lokčanmi a miestnym zberným dvorom vybudoval vzájomne prospešný vzťah. Miroslav Valčičák pripravil na tému triedenia odpadov a zberného dvora propagačné kampane, informačné letáky, články v obecných novinách, diskusie v kultúrnom dome aj interaktívne exkurzie pre školákov a škôlkarov.Návšteva zberného dvoru ich veľmi bavila. Zaujímali sa o to, čo patrí do akého odpadu. So vzdelávaním o odpadoch musíme začať práve od detí. Dospelí majú často už nezdravé návyky. Práve deti sú v otázke triedenia odpadov naša budúcnosť,“ zamýšľa sa starosta.  Jeho nevídané úsilie prinieslo dedinke ovocie. „Tým, ako sa u nás zvyšuje percento vytriedenia odpadu, znižujú sa aj naše poplatky. Dosahujeme vyššiu vytriedenosť a nižšie množstvo komunálneho odpadu. Tým pádom sme v nižšej kategórii poplatkov za uloženia na skládku,“ teší sa starosta.

Mnohé zberné dvory motivujú svojich zákazníkov aj drobným darčekom. Na Soblahovskej ulici v Trenčíne dostanete za  každé 3 litre použitého kuchynského oleja rolku kompostovateľných vreciek, vhodných do biokošíkov na triedený bioodpad z kuchyne. V bratislavskej Vrakuni si za každý liter použitého kuchynského oleja odnesiete 1 liter octu. Za 6 litrov použitého kuchynského oleja 1 liter slnečnicového oleja.

Vznikajú v lesoch, pri riekach aj potokoch. „Samospráva nemá väčšinou šancu vypátrať, kto je pravým pôvodcom odpadu na čiernych skládkach,“ hovorí Marek Brinzík z NATUR-PACK.
Vznikajú v lesoch, pri riekach aj potokoch. „Samospráva nemá väčšinou šancu vypátrať, kto je pravým pôvodcom odpadu na čiernych skládkach,“ hovorí Marek Brinzík z NATUR-PACK. Foto: Pexels / Thirdman

Krajina čiernych skládok

Zberné dvory efektívne bojujú aj proti pliage, ktorej je podľa odborníkov plné celé Slovensko. Čierne skládky vznikajú podľa Mareka Brinzíka z NATUR-PACKu kvôli pohodlnosti, nerešpektovaniu pravidiel a prírody. „Niekde sa vztýči prvá nelegálna kôpka a čoskoro k nej pribudnú ďalšie dve. Z nich sa čoskoro týči do výšky hora odpadu.“ Keď sa podľa neho niekde vytvorí skládka, automaticky priláka ostatných. „Keď firma, ktorá sa nespráva zodpovedne, zistí, že niekde vznikla skládka, prirodzene sa pridá a odpad na ňu odnesie. Zodpovedná je samospráva. Väčšinou však nemá šancu vypátrať, kto je pravým pôvodcom odpadu,“ pokračuje Marek Brinzík.

Nelegálne skládky podľa neho veľmi často vznikajú po rekonštrukciách a prerábkach. Medzi najčastejších tvorcov čiernych skládok však patria stavebné firmy a reštaurácie. Na skládkach nachádzame všetko od detskej izby cez kuchyňu, obývačku až po spálňu. Tiež odpad pochádzajúci z reštaurácií a z bufetov ako poháre či fľaše od nápojov,“ vyratúva odborník z NATUR-PACK.  

Stavebné firmy, reštaurácie, bufety ale aj fyzické osoby. To sú najčastejší tvorcovia čiernych skládok v prírode.
Stavebné firmy, reštaurácie, bufety ale aj fyzické osoby. To sú najčastejší tvorcovia čiernych skládok v prírode. Foto: Pexels / R. Lach, J.P.S. Arenas

Motiváciou firiem vynášať odpad na čierno do prírody je vo väčšine prípadov túžba vyhnúť sa poplatkom. Zatiaľ čo obyvatelia (fyzické osoby) majú odovzdávanie odpadu na zbernom dvore bezplatné, firmy (právnické osoby) už platia podľa váhy poplatky. „Ak stavebná firma, ktorá prerába byt, vyhadzuje bordel z prerábky na pole za mesto alebo do lesa, motivácia je nad slnko jasnejšia,“ dodáva Marek Brinzík z NATUR-PACK.   

Riešenie je vo vzdelávaní školákov a škôlkarov

Zabrániť tvorbe čiernych skládok by podľa odborníka mohlo pomôcť viac mechanických prekážok (typu rámp) či účinné  fotopasce. „Ich technológia má veľké rozlíšenie, čo by mohlo časť páchateľov odstrašiť.“ Všetci oslovení však ako najefektívnejšie vidia rovnaké riešenie. „Vzdelávanie detí už od škôlkarov. Som si istý, že keď v detstve absolvujete vzdelávacie programy a pochopíte riziká vyhadzovania odpadov do prírody, v dospelosti vám ako majiteľovi firmy nikdy nenapadne kvôli ušetreným dvadsiatim eurám vyhadzovať nábytok a elektrospotrebiče do lesa.

Pre mnohých ľudí sa končí problém s odpadom v momente, keď hodia smeti do koša. V knihe Zberný dvor rozprávkový príbeh práve vtedy príbeh začína. Kniha bláznivým, veselým a poučným spôsobom vzdeláva deti o tom, ako nakladať s odpadom.
Pre mnohých ľudí sa končí problém s odpadom v momente, keď hodia smeti do koša. V knihe Zberný dvor rozprávkový príbeh práve vtedy príbeh začína. Kniha bláznivým, veselým a poučným spôsobom vzdeláva deti o tom, ako nakladať s odpadom. Foto: archív Branislava Jobusa

Vzdelávacie programy, ktoré obce aj s podporou NATUR-PACK, vysvetľujú deťom, ako môže vyhodený odpad v prírode poškodiť naše zdravie aj prostredie, v ktorom žijeme.  „Čierne skládky podliehajú vplyvom poveternostných podmienok. Často sa nachádzajú na chránených územiach a odtiaľ z nich unikajú nebezpečné chemikálie do ovzdušia, do pôdy a do vody. Ohrozujú zdroje pitnej vody, rastliny aj zvieratá. Čierne skládky sú časovanými bombami. Je len otázkou času, kedy si to nejakým spôsobom odnesie životné prostredie.

Vzdelávacie programy, ktoré obce aj s podporou NATUR-PACK, vysvetľujú deťom, ako môže vyhodený odpad v prírode poškodiť naše zdravie aj prostredie, v ktorom žijeme.
Vzdelávacie programy, ktoré obce aj s podporou NATUR-PACK, vysvetľujú deťom, ako môže vyhodený odpad v prírode poškodiť naše zdravie aj prostredie, v ktorom žijeme. Foto: Pexels / Y. Krukov, K. Chernaya

Príklad deťom a vnúčatám  

Chcel by som požiadať všetkých ľudí, aby využívali zberný dvor a nie prírodu. Sám chodím rád do lesa a často sa z neho vraciam nabalený PET fľašami a plastami. Vrcholom bolo, keď som upratoval potok v úseku 3.5 km v extraviláne od obce. Našlo sa tam všeličo od ihiel až po staré tabletky. Čo sme to za ľudia, keď vyhadzujeme lieky k potokom, kde môžu kontaminovať vodný zdroj, a pritom ich môžeme bezplatne odovzdať do ktorejkoľvek lekárne,“ zamýšľa sa  Ján Kundľa, riaditeľ zberného dvoru v Starej Ľubovni. „Ak niekto vyvezie azbest či drevené okná do lesa, musí to byť jedine dospelák. A práve my, dospelí, by sme mali ísť našim deťom a vnúčatám príkladom, aby sa aj ony naučili triediť a pravidelne chodiť na zberný dvor.“

Článok vznikol v spolupráci s NATUR-PACK

Už ste čítali?